Aktívne dieťa, aktívny mozog

Často počúvam, že cvičenie pôsobí ako liek, ako prevencia pred zlým zdravotným stavom (napr. detskou obezitou). Avšak, nie len pre tento dôvod je cvičenie potrebné pre deti. Taktiež výrazne prispieva k rastu mozgových buniek, ale aj k funkcií mozgu. Pomáha deťom k zvýšenej koncentrácii. Učenie sa stáva ľahším, čo v konečnom dôsledku znamená, že jednoduchšie dosahujú ciele. Keď vytvoríme prostredie, v ktorom budú deti aktívne, tak nie len, že budú zdravé, ale môžu byť aj úspešnejšie v škole.

Z čoho vychádzam?

Z vlastných skúsenosti a overených informácií, ktoré pramenia z aktuálnych štúdii zameraných na pohybovú aktivitu a zlepšovanie funkcií mozgu. Začnem trošku z iného súdka, no má to súvis. 

 Cvičenie a deti: myši?

Van Pragg a jeho kolegovia porovnávali myši, ktoré iba „sedeli“ s myšami, ktoré behali v priemere 4,8 km každú noc v známom koliesku (van Pragg et. al 1999). Zistili, že pohybovo aktívne myši mali výrazné zväčšenie mozgu a zároveň vyššiu aktivitu. Predovšetkým, hipokampu, časť mozgu, ktorý zodpovedá za učenie a pamäť. Inými slovami povedané, mozgové bunky pohybovo aktívnych myší ostávajú dlhšie nabudené. Zlepšenou komunikáciou medzi neurónmi. Môžeme si to vysvetliť tak, že nastane zlepšenie pri učení? Áno. Myši, ktoré cvičili splnili priestorovú úlohu oveľa rýchlejšie. Úlohou bolo nájsť cestu z vodného bludiska.

Prečo to funguje?

Vieme, že cvičenie zlepšuje náladu. Možno sa zvieratá rýchlejšie učia, keď sa cítia lepšie. Vysvetlenie by bolo príliš jednoduché, za úspechom je omnoho viac. Štúdie poukazujú nato, že pohybová aktivita:

- zvyšuje úroveň BDNF, látku zodpovednú za rast mozgových buniek

- stimuluje neurogenézu, tj. rast nových neurónov

- spúšťa expresiu génov, ktoré zvyšujú mozgovú plasticitu, tj. schopnosť mozgu meniť  jeho  prepojenia

- pôsobí preventívne pred strácaním mozgových buniek vplyvom starnutia (Cotman a Berchtold 2002, van  Prrag 2008)

Čo teda deti?

Áno, dosť o nejakých myšiach. Nedávno bolo urobených pár štúdii, v ktorých zistili, že pohybová aktivita u deti zvýšila sústredenosť. Deti sa stali menej impulzívnymi. Vo viacerých štúdiách potvrdili, že keď boli deti vystavené úlohám, ktoré si vyžadovali vysokú dávku sústredenosti, tak jedinci s vyššou zdatnosťou vykonali úlohu presnejšie a rýchlejšie (Moore et al 2013, Wu et al 2011, Voss et al 2011, Hillman et al 2005, Hillman et al 2009b, Raine et al 2016). 

Školákov poprosili, aby rýchlo odpovedali pri pohľade na obrázok so zvieraťom („ Je to mačka alebo pes?“). Zistili, že pohybovo aktívne deti mali kratší reakčný čas, ich mozog vykazoval rýchlejšie spracovanie (Hillman et al 2005). Iná štúdia poukázala nato, že aktívne deti lepšie filtrujú irelevantné informácie (Kamijo et al 2015).

A to možno aj preto, že pohybovo aktívne deti majú väčšiu kapacitu mozgu, predovšetkým hipokampu (Chaddock-Heyman et al 2014). Známky zlepšenej funkcie dlhodobej pamäte potvrdzuje aj štúdia, v ktorej mali deti za úlohu naučiť sa nové miesta na rovnakej mape. Na druhý deň ich vyskúšali a zistili, že deti s vyššou pohybovou aktivitou vykonali test lepšie (Raine et al 2013). Zaujímavé?

 

autor: Mgr.Michal Jeleň, PhD. www.anapeax.sk