Nie je výkon ako výkon

created by Monika

Ako tréner sa stretávam s otázkou “Prečo by som mal prihlásiť dieťa na športové tréningy, keď z neho nechcem vrcholového športovca?”

V súčastnosti existuje viacero detských športových klubov, ktoré sa špecializujú na šport hravou formou a posielať deti na preteky nie je ich hlavným cieľom, ale skôr príjemným doplnením tréningového procesu.

Náš klub, Sport Kids Academy TEAM je jedným z nich. Aké ciele má teda náš tréningový proces?

1. Nechať deti objaviť v sebe lásku k pohybu

2. Vytvoriť u detí návyk na pravidelný pohyb, ktorý im zostane dlhodobo

3. Zlepšiť fyzickú kondíciu sza účelom zlepšenia kvality každodenného života

4. Zvýšiť u detí sebavedomie

5. Zlepšiť sociálne zručnosti detí - pohodový pobyt v kolektíve, spolupráca

…a mnoho iných

 

Výsledky takýchto cieľov nie sú merateľné s takou ľahkosťou, ako zlepšenie sa v skoku do diaľky. No o to väčšiu radosť máme, keď vidíme deti ako ich napĺňajú. A nie sme jediní, kto si zmenu na deťoch všíma. Sami rodičia nám hovoria, ako ich deti častokrát prekvapia.

 

Ako sa prejavuje napĺňanie našich cieľov:

1. Láska k pohybu

Dlho som sa zamýšľala, ktorý z mnoha zážitkov tu spomeniem a rozhodla som sa vybrať situáciu, ktorá sa opakuje takmer na každom tréningu.

Všeobecne sa tvrdí, že deti neudržia dlho pozornosť pri rovnakej aktivite - no stačí im postaviť prekážkovú dráha a keď tréner zahlási “Ideme posledné 2 kolá”, sú dva tipy odpovede - “Ešte vládzem 6.” a “Poďme aspoň 25.”

Toto sa nestáva však iba pri zaujímavých dráhach, ale napríklad i pri obyčajnom štafetovom behu - naše deti sú schopné behať dokolečka aj takmer 10 minút a “stopnúť” túto zdanlivo nezaujímavú aktivitu je občas veľký problém. :)

Dostať niektoré deti po tréningu preč z telocvične je takmer zázrak lebo “Maminka ešte musím pomôcť upratať.” a “Oci musím ti ukázať čo sme robili.” a “Mami pozri ako viem sám stojku.” a “Tati aha ako ďaleko skočím.”).

 

2.Návyk na pravidelný pohyb

Deti majú radi stereotyp - radi vedia, čo ich čaká a ako to bude prebiehať

Nelka; 3,5 roka cestou domov z tréningu - “Ešte sa dva krát vyspinkám a pôjdem zase bežkať.”

Maťko; 4 roky počas zrušených tréningov pre Covid-19 (vždy keď šli okolo budovy telocvične) - “Mami ideme cvičiť? Musíme ísť cvičiť! Už som dlho nebol cvičiť.”

 

3. Zlepšenie kvality každodenného života

mamina Samka; 7 rokov - “Monika minule sme bežali na električku a ja som si myslela, že Samko mi nebude stíhat, že nebude vládať a on ma tak prekvapil! Zvládol to výborne, stíhal so mnou.”

ocko Matúška, 5 rokov - “Keď sme sa ihrisku, vidím na ňom, ako mu cvičenie pomáha - už ma nevolá každú chvíľu aby som mu pomohol. Ostatné deti sa boja alebo váhajú a Matúš sa rozbehne a prejde po obrubníku, preskočí mláku, zavesí sa na preliezku."

 

4. Zvyšovanie sebavedomia u detí

mamina Julky, 4 roky - “Malá sa bála ešte pred mesiacom aj sadnúť si na nízky konár a teraz, po pár cvičeniach sa vešia po stromoch.”

 

5. Zlepšenie sociálnych zručností

Deti na tréningoch učíme upratovať si po sebe pomôcky - množstvo z nich je príliš ťažkých na to, aby ich odniesli samé (napr. švédska bedňa, či žinenky) a oni sa naučia aj pri takejto banálnej činnosti spolupracovať - požiadajú kamaráta o pomoc; dohodnú sa kto ako pomôže (“Ja budem tlačiť, ty ťahaj”, “Poďme všetci tlačiť z tejto strany.”).

 

Jedným z najkrajších príkladov toho, že naše deti športujú pre radosť pre mňa bolo, keď sme ich vzali na atletické preteky - boli o hlavu nižší od ostatných a prvý krát bežali na tartane, či v dráhe. Skončili poslední. Deti, ktoré ich predbehli boli smutné, že neboli prvé a naši drobci sa vysmiato fotili s malou odmenou, ktorú dostali a jašili sa s trénerom.

 

Nechceme z nich víťazov na stupňoch - chceme z nich víťazov nad lenivosťou a zdravých milovníkov pohybu v každej jeho forme :)